Investície do fotovoltických panelov na strechách výrobných hál sa oplatia

Zinok, ktorého teplota bodu topenia je 450 °C, patrí medzi kovy s nižšími nákladmi na energie, ale aj tak je naša výroba energeticky veľmi náročná. Z podstaty technológie tlakového liatia vzniká pri výrobe, podľa typu výrobkov, zinkový odpad (v objeme cca 30 – 40 % z hmotnosti výrobku) a my musíme vynaložiť ďalšiu energiu na spracovanie a recykláciu tohto odpadu. Takže energia je pre nás kľúčová nákladová položka, a preto ju dlhodobo a starostlivo sledujeme. Prvý moment, kedy sme začali uvažovať o fotovoltike, prišiel v roku 2014. Vtedy sa na nás obrátilo niekoľko poradenských firiem s ponukami realizácie fotovoltickej elektrárne. Keď sme si pri vtedajších cenách energie a nákladoch na obstaranie fotovoltickej elektrárne spočítali návratnosť takejto investície, vychádzala nám na 11 a viac rokov. Za posledné roky sa však situácia výrazne zmenila, značne rástla cena elektrickej energie, zvýšila sa účinnosť fotovoltických panelov a zároveň klesli ich ceny. Rozhodnutie investovať do novej fotovoltickej elektrárne padlo v roku 2019, teda ešte pred minuloročným extrémnym nárastom cien energií. Kalkulovaná návratnosť sa v tom čase pohybovala okolo ôsmich rokov. Výrazný nárast cien elektriny v posledných mesiacoch však skrátil očakávanú návratnosť investície iba na tri roky.

Kde ste čerpali informácie o možnostiach fotovoltických elektrární v priemysle a kto bol iniciátorom myšlienky investovať do obnoviteľných zdrojov energie?

Ešte predtým ako som začal pracovať v našej spoločnosti ako prokurista a finančný riaditeľ, pôsobil som ako korporátny bankár. Mojim vtedajším klientom som pomáhal kofinancovať projekty do solárnych parkov v rokoch 2009  – 2010 a celkový objem inštalovaného výkonu týchto elektrární dosiahol takmer 30 MWp. O fotovoltických elektrárňach a ich možnostiach som mal teda príležitosť získať pomerne veľa relevantných informácií. Dnes je na trhu veľa kvalitných firiem, ktoré vám riešenie fotovoltickej elektrárne navrhnú a tiež zrealizujú na kľúč, samotná kalkulácia návratnosti je potom už pomerne jednoduchá. Energia zo slnka má svoje špecifiká a nevýhody. Asi tou hlavnou je časová nestálosť výroby v rámci dňa, ale aj ročných období.Na druhej strane jej výroba je dnes aj v našich zemepisných podmienkach lacná a výrazne znižuje závislosť firmy na externých zdrojoch energie. Navyše za obdobie, čo túto oblasť sledujem, sa výrazne zvýšila účinnosť solárnych panelov z približne 13 – 14 % v roku 2010 na dnešných bezmála 25 %, čo má pozitívny vplyv na ekonomiku tohto riešenia. A ako som už hovoril, naša spotreba elektriny je s ohľadom na charakter našej výroby značná a ročne za energie platíme niekoľko miliónov korún. Je preto veľmi príjemné, keď v letných mesiacoch v čase od desiatej hodiny dopoludnia do skorého popoludnia, pokryje výroba z inštalovanej fotovoltickej elektrárne až 50 % našej spotreby elektriny.

Čo všetko nová technológia obsahuje a s čím ste sa museli pri príprave projektu aj jeho realizácii vysporiadať?

Naše riešenie nevyužíva batériové úložisko, pretože odber je taký veľký, že vyrobenú energiu bez zvyšku spotrebujeme. Takže naše riešenie je pomerne jednoduché, na streche máme solárne panely na hliníkových profiloch, kabeláž a súčasťou riešenia je menič, ktorý je napojený na hlavný rozvádzač. Okrem nutnosti vyriešiť dodatočné zaťaženie strechy to nebolo nič komplikované. Ponuka firiem je veľká, a pokiaľ si investor vyberie dobrého dodávateľa prevereného trhom, je realizácia otázkou jedného či dvoch týždňov ako v našom prípade.

Fotovoltické panely na strechách hál realizovaných v rokoch 2002 a 2005 firmou LLENTAB vyžadovali zosilnenie a úpravy existujúcej konštrukcie. Dá sa vyčísliť, akú veľkú časť predstavovali tieto náklady v porovnaní s celou technológiou na solárnu elektráreň?

Úprava strechy predstavovala cca 30% z ceny fotovoltickej elektrárne, čo nie je málo. Napriek tomu aj tak vychádzala celková návratnosť uspokojivo a rozhodli sme sa investíciu realizovať. Staršia z hál má teraz 20 rokov a v čase, keď sa stavala, o výstavbe fotovoltickej elektrárne nikto neuvažoval. Navyše platili aj menej prísne normy na zaťaženie strešných konštrukcií, a to všetko spoločne prispelo k tomu, že statický posudok podľa aktuálne platnej legislatívy výstavbu fotovoltiky na našej streche nepovoľoval. Z toho dôvodu bolo pre nás príjemným prekvapením, že LLENTAB dokázal nájsť riešenie posilnenia strešnej konštrukcie, ktoré bolo rýchle, ekonomicky prijateľné a umožnilo realizáciu fotovoltiky s ešte akceptovateľnou návratnosťou.

Jedna z vašich hál má plochú strechu a na nej zatiaľ panely nemáte. Počítate s nimi alebo ich nebudete inštalovať?

Táto hala bohužiaľ nevyužíva konštrukčný systém oceľových hál LLENTAB, ale rámovú konštrukciu z valcovaných profilov. Táto konštrukcia nebola dimenzovaná pre umiestnenie fotovoltickej elektrárne. Pri danom konštrukčnom riešení by bolo zosilnenie strešnej konštrukcie technicky ťažko uskutočniteľné a nebolo by ekonomicky výhodné.

Ako vám zosilnenie strechy zasiahlo do výroby? Museli ste nejako obmedziť prevádzku? Ako dlho všetko prebiehalo?

Montáž panelov prebiehala prakticky bez akéhokoľvek obmedzenia výroby. Časť prác prebiehala zhora cez strechu, čo nás nijako neobmedzovalo, a keď sa realizovali úpravy vo vnútri haly, s LLENTABom sme sa dohodli, že dané úpravy budú robiť cez víkendy, kedy nedochádzalo k obmedzeniu našej prevádzky.

Aké ste mali od projektu očakávania a čo bolo hlavnou motiváciou (zníženie nákladov, eliminácia výpadkov energie a stabilizácia dodávok, zlepšenie kvality siete a pod.)?

Ako už z mojich odpovedí vyplynulo, primárne bolo prevažne ekonomické hľadisko. Určite však ako spoločnosť zvažujeme aj environmentálne hľadisko a chceme byť zodpovední voči životnému prostrediu. Nemenej dôležité hľadisko je ale aj hľadisko obchodné. 99 % našej produkcie vyvážame a naši kľúčoví zákazníci sú prevažne v Nemecku, kde sú environmentálne aspekty intenzívne vnímané a premietajú sa aj do hodnotenia dodávateľov. Nemecké firmy pri hodnotení dodávateľov hodnotia aktívny prístup k obnoviteľným zdrojom pozitívne. Neznamená to, že by rezignovali na cenu a kvalitu, to je stále kľúčové a hlavné kritérium, ale investícia do bezemisnej výroby a produkcie je už štandardnou súčasťou hodnotiacich kritérií.

V prípade, že by ste stavali novú halu, plánovali by ste s prípravou strechy na fotovoltiku hneď na začiatku?

Práve teraz sme vo fáze príprav ďalších dvoch hál a s umiestnením fotovoltiky jednoznačne počítame. Stavať v dnešnej dobe halu so zaťažením, ktoré so solárnymi panelmi nepočíta, by bolo úplne neekonomické. Žijeme v 21. storočí a všetci vidíme, aký veľký pokrok sa udial napríklad v oblasti riadenia a regulácie elektrických spotrebičov. Som presvedčený, že nie sme ďaleko od doby, kedy sa bude cena elektriny meniť v priebehu dňa podľa jej dostupnosti a keď jej bude prebytok, bude lacnejšia a opačne. V tej chvíli bude mať zmysel spúšťať stroje a zariadenia, ktoré nejdú v nepretržitom režime, čo opäť zníži náklady na prevádzku. Zmysel bude mať aj využitie batériových úložísk a aktívne riadiť spotrebu a odbery z vlastného zdroja či externej siete elektriny. Zároveň verím, že sa bude rozvíjať aj decentralizácia dodávok a podobne ako v Nemecku sa rozšíri aj komunitná energetika a s tým súvisiaca legislatíva a obchodné modely.

Pohľad na realizáciu úprav striech dvoch hál z pohľadu spoločnosti LLENTAB